Ako sa moja pleť zbláznila!

 ako sa moja plet zblaznila

 
Pred pár rokmi sa moja pleť z ničoho nič začala správať úplne inak ako som bola doposiaľ zvyknutá.
 
 

Najskôr ma začali svrbieť ruky.

 

Myslela som si, že to bude tým, že som celý deň „namočená“ v kozmetických produktoch a potrebujem to trochu obmedziť. No zrazu bol problém s pleťou na tvári.  Bola napnutá, všetko čo som na ňu naniesla štípalo alebo svrbelo, ostávali mi červené fľaky a „krupička“ po celej tvári.

 

V noci som sa budila na to, že ma strašne svrbí tvár a ruky, musela som sa ťažko prehovárať, aby som to vydržala a neškrabala sa. Vyzerala som hrozne, červená, fľakatá, osypaná…

 

ruky

 

A v takomto stave som musela ísť do práce, kde mala moja pleť vyzerať reprezentatívne a potvrdiť klientom, že sú v dobrých rukách.  Cítila som sa hrozne a hlavne som nevedela čo s tým, pretože na všetko, čo som skúsila, som reagovala a moje problémy sa stupňovali.

 

V priebehu  pár dní si moja pleť povedala už definitívne DOSŤ a skončila som na pohotovosti s injekciou v zadku, ktorá mala utlmiť svrbenie a červenanie. Následne ma poslali domov a odporučili, aby som si dala urobiť kožné testy.

 

Zistili mi zvýšené reakcie na tri alergény. Dermatologička mi dala mastičku, lístok s popisom látok, na ktoré reagujem, ktorým sa mám vyhýbať a odišla som domov s nálepkou – citlivá intolerantná pleť.

Vôbec som nevedela, čo môžem a nemôžem používať

Aj napriek tomu, že mojím povolaním bola práca s kozmetikou, netušila som, kde začať a prečo sa mi to vlastne stalo, keď sa o svoju pleť poctivo starám, chodím pravidelne na ošetrenia.

 

Doma som vyhodila všetky produkty, používala jednu mastičku z lekárne. V obchodoch som otáčala krabičky a čítala zloženie.

 

Pýtala som sa v lekárni na informácie o produktoch, ktoré sú určené na citlivú,  intolerantnú pleť, no vždy som dostala leták alebo odkaz na internetovú stránku. Hľadala som niečo, čo budem môcť používať a nebude to stále len mastička z lekárne.

 

Kozmetika, s ktorou som pracovala v salóne, nebola pre mňa vôbec vhodná na domáce použitie a tým pádom ani na prácu. Mala som pocit, že som skončila, že nebudem môcť ďalej pracovať ako kozmetička, pretože ako náhle som „namočila“ do niečoho ruky, bolo to na nevydržanie. Pracovať v rukaviciach bolo pre mňa nepredstaviteľné.

 

Tvár už síce nebola v takom hroznom stave, ale bolo to ako na hojdačke – raz tak – raz inak. Nevedela som sa vnútorne stotožniť s tým, že tento stav bude trvalý.

Práca s novou kozmetikou

V tomto období som začala pracovať s novou kozmetickou značkou.  Najskôr som z toho nebola veľmi nadšená, nakoľko mi miešanie  nerobilo dobre a vedela som, že všetko, čo pôjde v práci cez ruky, sa odzrkadlí aj na tvári.

 

No dopadlo to nad moje očakávania – žiadna reakcia pri práci.

 

Postupne som sa odvážila použiť niečo aj na seba a moja pleť bola úplne v pohode. Žiadna reakcia a ešte k tomu ten krásny pocit, že sa môžem znovu natrieť niečím iným ako tou istou mastičkou.

 

Bola som šťastná, že som našla niečo, čo mi vyhovuje a s čím môžem pracovať. Svoju pleť som postupne začala prevychovávať, aby sa znovu stala normálna.

 

Nie je to len o kozmetike

Časom sa zmenila aj moja práca a ja som začínala novú kapitolu v novom salóne, kde sa pracovalo len s touto jednou kozmetickou značkou.

 

Vďaka mojej práci, rôznym školeniam a praxi som sa naučila kožu a problémy s ňou spojené chápať v oveľa širšom kontexte.

 

A môj problém s citlivou pleťou dnes? Už môžem pokojne siahnuť po starostlivosti, ktorá nie určená na citlivú pleť, zájsť si na kozmetiku a relaxovať bez strachu, čo sa stane.

 

Takýchto príbehov ako ten môj, dnes už poznám veľa od mojich klientov. Niekto rieši citlivosť, iný akné, ďalší neustále pnutie pleti, každého trápi niečo iné.

 

No prvé, čo si musíme uvedomiť je, že koža nám len ukazuje to, ako sa my samy cítime, čo prežívame, aké nás trápia ochorenia, o ktorých možno ešte netušíme – dáva nám včas znamenia, ktoré častokrát ignorujeme. 

 

Obdobie, v ktorom som sa  práve nachádzala, keď sa súčasne moja pleť „zbláznila“, bolo náročné a ja som tieto znamenia, ktoré mi ukazovala, koža pochopila až neskôr.

 

Nemôžeme predsa chcieť vyzerať krásne, keď sa tak necítime.

 

Nemali by sme zabúdať, že koža je predsa najväčší orgán ľudského tela, ktorý je veľmi inteligentný.

 

 

♥ vaša kozmetička Simona ♥